Dejiny školstva sú úzko späté s históriou vzdelávania človeka. Ľudstvo dosiahlo vo svojom vývoji vrchol práve vtedy, keď zastávalo vzdelávanie v spoločnosti prioritu.
Významné školy existovali na tomto území už od ranného stredoveku, všeobecné školské vzdelávanie sa stalo samozrejmosťou až v 18. storočí vydaním Ratio educationis cisárovnou Máriou Teréziou v roku 1777. V Rakúsko-Uhorsku rozmach ľudového školstva nastal v 19. storočí, kedy sa v roku 1806 prostredníctvom nového Ratio educationis zaviedla povinnosť školskej dochádzky od 6 do 12 rokov. V tomto období patrili školy takmer výlučne jednotlivým cirkvám. Možnosť založiť mestské a súkromné školy vznikla v roku 1862 vydaním Základného školského zákona, ktorý už pozná aj pojem detských opatrovní.
Postupom času sa totiž ukázalo, že pri vývoji dieťaťa je tiež dôležitá predškolská výchova detí. Grófka Terézia Brunswick založila prvú škôlku v Pešti v roku 1828, neskôr v roku 1830 aj v Prešporku /Bratislave/ pôvodne ako detskú opatrovňu. Všeobecný školský zákon s povinnosťou miest zakladať materské školy bol vydaný v roku 1891.
Aj mesto Rožňava vtedy založilo svoju prvú mestskú materskú školu - „ovodu“.
V Rožňave pôsobili už v tom čase významné školy - gymnáziá založené rímskokatolíckou a evanjelickou cirkvou, ľudové a meštianske mestské školy. Vznikla tu neskôr tiež pedagogická škola, ktorá pripravovala učiteľov pre základné a materské školy.
Rôzne obdobia mali významný vplyv na vývoj školstva v období Rakúsko-Uhorska, pri vzniku prvej Československej republiky a v neskorších turbulentných obdobiach 20. storočia, kedy sa Rožňava ocitla v rôznych štátnych útvaroch a spoločenských zriadeniach.
Materské škôlky v prvej polovici 20. storočia ešte neboli všeobecne využívané, keďže ženy väčšinou pôsobili v domácnostiach. Ich rozmach nastal postupom ženskej zamestnanosti, ale predovšetkým po 2. svetovej vojne. V Rožňave vzniklo postupne niekoľko materských škôl.
Na fotografii vidíme mestskú materskú školu v Rožňave z roku 1919, kedy mnohé deti boli vo veľmi ťažkej situácii. Po vojne boli mnohé z nich polosirotami, ich rodiny v ťažkej ekonomickej situácii a navyše zúrila pandémia španielskej chrípky.
Podobne ani súčasná situácia nie je pre školstvo ideálna, materské školy nevynímajúc. Pandémia COVID-19 zásadným spôsobom zasahuje do vzdelávacieho procesu a psychického vývoja dieťaťa. Materské školy sú v tom neoddeliteľným prvkom obzvlášť preto, že dnes už sú všeobecnou povinnou súčasťou predškolskej prípravy detí, čo v roku 1919 nebolo samozrejmosťou.
Viete, že v ktorej časti Rožňavy sa nachádzala škôlka, ktorú vidíme na fotografii?
A/ pri bývalom Evanjelickom i.v. gymnáziu, na Ulici zeleného stromu v budove terajšej Spojenej školy internátnej - ŠZŠi, OU
B/ v Poschovej záhrade, v budove terajšieho Slovenského Červeného Kríža
C/ na bývalej Útulnej ulici, na začiatku športového ihriska terajšej Spojenej školy J. A. Komenského 5 s vyučovacím jazykom maďarským, z južnej strany
D/ na ulici Kósu -Schoppera, oproti Kaplnke Srdca Ježišovho starej Nemocnice
Svoje odpovede nám napíšte do komentárov TU
Svoju odpoveď môžete skontrolovať TU
Ďakujeme, že sa zapojíte do našej aktivity!
Gabriella Badin
Foto: archív Baníckeho múzea v Rožňave
R-3685 - Mestská materská škola v Rožňave – rok 1919
