9. september 1949 bol dňom, kedy sa v bývalom Československu prvýkrát konali oslavy Dňa baníkov. Podľa viacerých zdrojov bolo v tom čase cieľom pripomenúť si 700. výročie vydania Jihlavského banského práva. Kodifikáciu banského práva potvrdil kráľ Václav I. a jeho syn moravský markgróf Přemysl Otakar v Jihlave v roku 1249.
Neskôr došlo k premenovaniu tohto dňa a začal sa uvádzať ako Deň baníkov a energetikov. V súčasnosti sa tento deň v oficiálnom plnom znení nazýva Deň baníkov, geológov, hutníkov a naftárov.
Oslavy Dňa baníkov sprevádzali v minulosti tradičné slávnostné sprievody s baníckou dychovkou. Súčasťou osláv zvykla byť aj sv. omša, odovzdávanie ocenení, pestrý kultúrny program s príhovormi a vo večerných hodinách tanečná zábava.
,,Už krátko pred ôsmou bolo v okolí závodu Siderit Nižná Slaná rušno. Oslavy dňa baníkov majú svoj dlhoročný kolorit – vyplácanie vernostného v jednotlivých strediskách, spoločný sprievod do areálu klubu, kde prebiehajú samotné oslavy. Už prichádzajúci sprievod nenechal nikoho na pochybách, že oslavy baníckeho sviatku sú symbolom spolucítenia, spolupatričnosti, vzájomnej úcty ale i záujmu o perspektívu a osud baníctva.“
Týždenník Banícke slovo, roč. 36, 1995.
Dodnes si niektoré banícke mestá, v rôznom rozsahu, tento sviatok pripomínajú. Napríklad Banská Štiavnica ho oslavuje na takzvaných Salamandrových dňoch. Tradíciu týchto dní začali študenti Baníckej akadémie a od 90.rokov 20. storočia sa Salamandrové dni konajú každoročne. V Nižnej Slanej sa Banícky deň spája s Dňami obce a v Rožňave sa túto tradíciu snaží zachovať Banícke múzeum v spolupráci s Gemerským baníckym spolkom Bratstvo a mestom Rožňava.
Jaroslava Neubauerová
