Dňa 1. mája si prevažná časť krajín sveta pripomína Sviatok práce, ktorý na tento deň ešte v roku 1899 ustanovila tzv. II. internacionála – medzinárodná socialistická organizácia, ktorá zastupovala marxistické strany a odbory vo všetkých významných industrializovaných štátoch vtedajšej Európy. Pôvodným zmyslom tohto sviatku bolo pripomínať si udalosti, ku ktorým došlo počas májového generálneho štrajku v Chicagu v roku 1886, keď severoamerické odborové zväzy požadovali zavedenie 8-hodinového pracovného času bez straty z výšky mzdy.
V nasledujúcich rokoch využívali viaceré socialistické strany práve tento deň na presadzovanie nielen ekonomických alebo sociálnych požiadaviek, ale aj politických (napr. uzákonenie všeobecného volebného práva, slobody zhromažďovania a pod.). Z uvedeného dôvodu ministerstvo vnútra toho ktorého štátu pomerne často ohlasované akcie na 1. mája zakazovalo, prípadne povolilo len zhromaždenie, nie pochod. Zamestnanci tovární, ktoré vlastnil štát, sa týchto osláv nesmeli zúčastňovať a pracovníci súkromných firiem iba po dohode so svojím zamestnávateľom.
Po vzniku Československej republiky na jeseň 1918, bol 1. máj vyhlásený za štátny sviatok už nasledujúci rok a nová právna úprava prijatá v polovici 20. rokov 20. storočia ho dokonca označila za symbol sociálneho pokroku. Prvomájové oslavy mali v medzivojnovom období rozmanitý priebeh, ako oslavný tak aj protestný. Všetko pritom záviselo od ich organizátora – v prípade politických strán napríklad to, či boli práve pri moci alebo v opozícii. V čase veľkej hospodárskej krízy práve KSČ pritvrdzovala svoje májové demonštrácie a menila ich (aj v Rožňavskom okrese) na tzv. hladové pochody nezamestnaných, z ktorých viaceré mali krvavú dohru.
Po februárovom prevrate v roku 1948 sa 1. máj zaradil v Československu medzi najdôležitejšie štátne sviatky. Začali sa organizovať masové prvomájové sprievody, ktoré prechádzali mestom, často pred tribúnou s miestnymi predstaviteľmi komunistickej moci. Účasť na nich bola nepísane povinná a nadriadení a učitelia museli kontrolovať prítomnosť svojich podriadených a žiakov. V niektorých prípadoch bol tento sviatok vnímaný ako májová veselica. V sprievode boli zastúpené národné a družstevné podniky, školy i rôzne záujmové organizácie (napr. Zväzarm a pod.). Okrem peších účastníkov prechádzali mestom aj alegorické vozy. Neoddeliteľnou súčasťou boli najrôznejšie transparenty a mávadlá.
Martin Hajduk
Použité zdroje:
Jancura, Vladimír. Prvý máj: príbeh ukradnutého sviatku. Pravda, 2. máj 2017.
Pokorný, Jiří. První máj a jeho tradice. Pohledy 2/2000.
Fotoarchív Baníckeho múzea v Rožňave (H. Langová, 1988).
Fotografie: oslavy 1. mája 1988 v Rožňave
