Vedeli ste, že Rožňava mala už v polovici 16. storočia vodovod?
Drevené vodovodné potrubie patrí k najstarším, ojedinelým zbierkam v historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave. Je súčasťou prvého rožňavského mestského vodovodu, ktorý už v 16. storočí privádzal vodu do mesta z Rákoša. Vystavené je v Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári.
Drevené vodovodné potrubia sa vyrábali z kmeňov stromov, väčšinou z borovice. Prevŕtaním kmeňov vznikli drevené rúry, ktoré sa spájali železnými obručami, resp. spojkami uprostred s prstencom, ktorý bránil ich posunutiu. Do zeme sa potrubie ukladalo spolu s kôrou. Vďaka tomu ľahšie odolávalo vlhkosti a vydržalo aj niekoľko desaťročí.
Rožňava mala vodovod už v roku 1555. Vodu do mesta privádzali drevenými rúrami z už spomínaného Rákoša. O pomerne bohato rozvetvenú vodovodnú sieť sa staral zvláštny tesár - potrubár (csöves). Náklady súvisiace s výrobou potrubia – zaobstaranie dreva, prevŕtanie kmeňov, výmena rúr ako aj pravidelná údržba a starostlivosť o kašne (nádrže) tvorili stálu položku mestských výdavkov.
V roku 1906 vybudovala spoločnosť Phölmann Hugó a spol. (Phölmann Hugó és társa) nový vodovod. Jeho kapacita bola rozpočítaná na 6000 obyvateľov, 60 litrov dobrej zdravej pitnej vody na jedného obyvateľa. Vodu privádzal z údolia potoka Lúč a z prameňa pod baňou Csengő (Zvonivá). V roku 1927 a neskôr v rokoch 1955 – 1956 bol vodovod rozšírený.
Podľa údajov v Kronike mesta Rožňava, evidovanej v rožňavskom archíve, v roku 1939 malo mesto 43 verejných studní, 103 súkromných studní, 2 vykopané studne, 3 pramene s tečúcou vodou (csurgó), 38 verejných vodovodných kohútov a v 313 domoch bol zavedený vodovod.
Kašne s neustále tečúcou vodou boli umiestnené v štyroch rohoch námestia a vo väčších uliciach mesta ešte aj začiatkom 20. storočia. V rokoch 1914 – 1919 boli postupne likvidované. Výnimkou bola kašňa na Ulici zeleného stromu (Zöldfa utca), ktorá tu stála aj začiatkom 60. rokov 20. storočia.
Za zmienku stojí aj informácia, že od roku 1907 malo mesto 3500 m kanalizácie, v roku 1909 bola sieť kanalizácie rozšírená o 214 metrov a v roku 1911 v Andrássyho ulici (Šafárikova ulica) bolo vybudovaných ďalších 928 metrov. Kanalizácia vyúsťovala do potoka Drázus.
Sylvia Holečková
Zdroje:
Banícke múzeum v Rožňave, fond História I
MV SR, ŠA v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, f. MsNV, Kronika mesta Rožňava
Potrubie vodovodné drevené, H-325, Foto: S. Holečková
Pohľadnica: Rožňava – Evanjelické gymnázium, v popredí kašňa. Vydal Josef Fuchs, 1938.
