Pred 125 rokmi sa v jelšavskej zvonkárskej rodine narodil Ľudovít Kenyeres. Od 15 rokov pracoval v dielni svojho otca, ktorý bol tiež známym a uznávaným zvonkárom. Podľa miestnej tradície sa na konci 19. storočia v Jelšave zvonkárstvom živilo až 20 – 30 rodín. Práve v tomto období zaznamenalo remeslo najväčší rozvoj, výrobky dobre poznali a vyhľadávali nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku, a vyvážali sa do Rumunska, Srbska či Turecka. V zvonkárskej dielni majstra Kenyeresa ročne vyrobili 4000 kusov zvoncov s hmotnosťou približne 4500 kg.
Ľudovít Kenyeres pôsobil v Jelšave viac ako 50 rokov, vyrábal aj pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby a v roku 1960 sa stal ako jeden z prvých majstrom ľudovej umeleckej výroby v odvetví kovu. Zvonce vyrábal starobylým technologickým postupom. Železný plech najprv vymeral podľa šablóny. Vystrihnutý alebo vyrezaný plech tvaroval kladivom. Bočné steny znitoval a pripevnil na vrch zvonca uško. Následne zvonec obalil v hline s plevami, len v spodnej časti nechal otvor, do ktorého vložil kúsky mosadze. Po vysušení vrstvy hliny zvonce vypálil, mosadz vo vnútri sa roztavila, napevno spojila znitované časti a zároveň dodala zvoncom pravý zvuk. Po vypálení ich schladil v studenej vode a odbil vrstvu hliny. Do očisteného zvonca pripevnil na kožený remienok železné srdce. Nasledovala veľmi dôležitá časť práce, ladenie. Pri ladení bol potrebný veľmi dobrý sluch a cit na tóny, ktorý Ľudovít Kenyeres zdedil po svojom otcovi. Svoju prácu zdokonalil aj na základe poznatkov od pastierov, ktorí boli hlavnými odberateľmi zvoncov. Cez leto na pasienkoch trávil aj niekoľko týždňov. Skúmal vkus a požiadavky pastierov v podhorských oblastiach, ale aj na nížinách. Podľa získaných skúseností a požiadaviek pastierov pre nich vyrábal potrebné zvonce.
Banícke múzeum má vo svojich zbierkach takmer 100 kusov plechových zvoncov, veľká časť z nich pochádza práve z dielne Ľudovíta Kenyeresa z Jelšavy. Zariadenie a nástroje jeho zvonkárskej dielne sú súčasťou historickej zbierky Slovenského technického múzea v Košiciach. Zbierkové predmety boli v roku 2009 prezentované v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na výstave Zvony, zvonky, zvončeky, ktorú pripravilo Slovenské technické múzeum v Košiciach.
Prácu Ľudovíta Kenyeresa zdokumetoval v roku 1964 aj režisér Karol Skřipský v dokumentárnom filme Stvoritelia. Film zachytáva tri pohľady do dielne posledných umeleckých ľudových remeselníkov.
Barbora Šumská
Zdroje:
CZINTELOVÁ, Angela. Gemerské zvonkárstvo. In Remeslo, umenie, dizajn. 7, 2006, č. 4, str. 50 – 51.
MARKUŠ, Michal. Jelšavský zvonkári. In Michálek, Ján et al. Gemer-Malohont. Martin : Matica slovenská, 2011. s. 150-151. ISBN 978-80-7090-990-4.
MARKUŠ, Michal. Posudok o odbornej kvalifikácií zvonkára Ľudovíta Kenyereša, z výstavy Zvony, zvonky, zvončeky, Slovenské technické múzeum v Košiciach.
SKŘIPSKÝ, Karol. Stvoritelia. Dokumentárny film. Databáza Slovenského filmového ústavu. Dostupné online: http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010352-Stvoritelia-dokumentarny-film/?disprec=2&iset=1
Výrobcovia ÚĽUV - Kenyeres Ľudovít Ján. Dostupné online: https://uluv.sk/vyrobcovia/kenyeres-ludovit-jan/
Archív Baníckeho múzea v Rožňave
Zvonkár Ľudovít Kenyeres, Jelšava, 1969, autor fotografie Ján Grenda, archív BM
Plechové zvonce zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave, autor fotografie Lukáš Koska, archív BM
Zvony, zvonky, zvončeky, výstava v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, 2009, archív BM
Plechové zvonce prezentované v Historickej expozícii BM
