Dňa 18. apríla si celý civilizovaný svet pripomína Medzinárodný deň pamiatok a historických sídiel, alebo tiež Svetový deň kultúrneho dedičstva. Tento dátum bol pôvodne ustanovený z podnetu Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (skr. ICOMOS) a v roku 1983 ho na rovnaký deň v roku oficiálne vyhlásila aj Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Ochrana pamiatkového fondu na Slovensku spadá do právomoci Pamiatkového úradu so sídlom v Bratislave, pričom v praxi ju vykonávajú jednotlivé krajské pamiatkové úrady. Niektoré z nich majú zriadené aj menšie pracoviská v okresných mestách, ako napr. v Rožňave.
Na pôde mesta Rožňava bola v roku 1991 vyhlásená tzv. mestská pamiatková zóna, čo znamená že ide o územie s historickým sídelným usporiadaním, v rámci ktorého sa nachádza niekoľko desiatok nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Z hľadiska typológie tu početne celkom logicky prevažujú obytné stavby v podobe meštianskych domov, ktorých pôvod často siaha až do začiatku 15. storočia. Ďalej sa tu nachádza viacero pamiatok sakrálnej architektúry (katedrála, kostoly, kláštory, kalvária), niekoľko cirkevných stavieb (biskupský palác, teologický seminár, r.k. fara) alebo vzdelávacích, príp. charitatívnych objektov (školy, mestský špitál). V menšom počte možno na pôde mesta naraziť na občianske stavby ako sú napr. krámiky pri mestskej veži či komplex budov starej nemocnice. Ešte menej sú zastúpené nehnuteľné kultúrne pamiatky vo forme administratívnych stavieb (radnica, budova bývalej banskej komory) alebo fortifikačné, resp. vojenské objekty ako je dominanta rožňavského námestia – neskororenesančná mestská veža s výškou vyše 30 metrov. Nemožno tiež nespomenúť dve známe výtvarné pamiatky, ktoré sú súčasťou centra mesta, a to secesný pomník s polpostavou Františky Andrássyovej a morový stĺp so sochou Panny Márie Nepoškvrnenej v životnej veľkosti, postavený po roku 1710 na pamiatku morovej epidémie.
Aj samotné Banícke múzeum v Rožňave sídli v priestoroch dvoch kultúrnych pamiatok, a to v administratívnej budove bývalej Markovej manufaktúry a v zrekonštruovanej secesnej budove zo začiatku 20. storočia, ktorá už v čase svojho dokončenia slúžila na prezentáciu dejín baníctva a hutníctva Gemera.
Martin Hajduk
Zdroje:
Pamiatky.sk – oficiálna stránka Pamiatkového úradu SR
Unesco.sk – oficiálna stránka Slovenskej komisie pre UNESCO
Dejiny Rožňavy 1 a 2. Košice, 1978.
Súpis pamiatok na Slovensku 3, R–Ž. Bratislava, 1969.
Fotoarchív Baníckeho múzea v Rožňave
Mestská veža s krámikmi v strede námestia (1967) Mramorový pomník Františky Andrássyovej pred mestskou vežou (1968)
Pozostatky po husitskej pevnosti na rožňavskom cintoríne (1970) Kalvínsky kostol na Štítnickej ulici (1929)
Budova bývalej Markovej manufaktúry na Šafárikovej ulici (1982)