9. júna 1909 bola v Krásnohorskom Podhradí na pompéznych oslavách odovzdaná do užívania účelová budova Andrássyho obrazárne. Táto výnimočná udalosť, od ktorej ubehlo 115 rokov, mala skôr regionálny charakter, ale z pohľadu zakotvenia a prehĺbenia múzejných myšlienok v oblasti horného Gemera mala veľký význam. Bola dokončená obrazáreň s cieľom propagovať výtvarné umenie, zberateľstvo, vychovávať k estetickému cíteniu a vzťahu k umeniu, pozývať širšiu verejnosť k poznávaniu pekného, objavovaniu hodnotného a uctiť umenie ako také.
V priestoroch, do ktorých prenikalo svetlo cez sklenený strop, boli umiestnené výtvarné diela známych dobových európskych maliarov, grafikov a sochárov, predovšetkým nemeckých a francúzskych umelcov zo súkromnej zbierky Dionýza Andrássyho (1835 – 1913). Inštaláciou a rozmiestnením výtvarných diel bol poverený Dr. Gábor Térey, riaditeľ Múzea krásnych umení v Budapešti. Pre záujemcov bola obrazáreň otvorená dva dni v týždni – v nedeľu a vo štvrtok. V tom čase tu bolo umiestnených 145 výtvarných diel.
Súčasťou slávnostného otvorenia obrazárne bol aj krst katalógu, ktorého zostavovateľom bol István Sulyovszky. O rok neskôr bol vydaný katalóg najhodnotnejších zbierok s fotografiami obrazov, zábermi interiéru a nádvoria. Našla tu miesto aj vzácna príručná knižnica s výtvarnou tematikou.
Budovu obrazárne dal postaviť Dionýz Andrássy v rokoch 1908 - 1909 podľa projektu Dr. Rudolfa Hültla, s cieľom umiestniť svoju hodnotnú zbierku výtvarných diel, plastík a knižnicu. Jadrom prízemnej secesnej stavby s pôdorysom v tvare gréckeho kríža je veľká výstavná miestnosť so sklenenou strechou a skleneným kazetovým stropom., ďalšie priestory sú umiestnené medzi ramenami kríža. Na severnej fasáde bohato členenej stavby sa nachádza farebný majolikový reliéf, znázorňujúci madonu na tróne, obklopenú sv. Františkom z Assisi, Urbanom, Dominikom a Jurajom. Budova bola od začiatku elektrifikovaná a teplovzdušne vykurovaná.
Obrazáreň plnila svoje poslanie podľa Dionýzových predstáv do roku 1913. Po jeho smrti boli na základe závetu umelecké diela odvezené do Budapešti.
V povojnových rokoch začal objekt chátrať, využíval sa na účely bývania, ako sklad poľnohospodárskych potrieb, obilia, tiež na činnosť klubu mládeže a aj ako knižnica. Neskôr získalo budovu do správy Banícke múzeum v Rožňave. Suterénne priestory objektu boli využívané pre účely múzejného depozitára a v rokoch 1978-1989 bola v budove inštalovaná Expozícia ľudovej umeleckej tvorby Gemera. V máji 1990 bolo objektu prinavrátené pôvodné poslanie a bola v ňom zriadená expozícia výtvarných diel so zameraním na portrétnu tvorbu 18. a 19. storočia. Veľkorozmerná olejomaľba Smrť Attilu od Ferencza Paczku z roku 1884 je v týchto jedinečných priestoroch umiestnená dodnes.
V posledných rokoch boli počas letnej sezóny v obrazárni realizované krátkodobé výstavy. V súčasnosti sa v jej priestoroch konajú príležitostné podujatia.
Andrássyovci boli pre región Gemera významným rodom. Gróf Dionýz Andrássy bol vášnivým zberateľom a milovníkom umenia. Počas svojho pobytu v Mníchove sa i sám venoval maľbe. Okrem dobročinných misií, ktoré realizoval so svojou manželkou Františkou, zaslúžil sa finančnými darmi okrem iného aj o založenie Baníckeho múzea v Rožňave v roku 1902 a o výstavbu prvej účelovej budovy pre potreby banského múzejníctva v strednej Európe, kde je dnes inštalovaná Expozícia baníctva a hutníctva Gemera.
Sylvia Holečková
Andrássyho obrazáreň v roku 1909. SNM - Múzeum Betliar, kaštieľ Betliar Andrássyho obrazáreň v roku 1909 - časť interiéru. SNM - Múzeum Betliar, kaštieľ Betliar
Pohľadnica Krh. Podhradie - Obrazáreň, 1911. Banícke múzeum v Rožňave, fond História I Andrássyho obrazáreň v roku 2009. Fotoarchív BM
Interiér obrazárne, 2009. Fotoarchív BM
